Mgr. Matej Nižník: Môj príbeh

Absolventem Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, manažerem dvou lékáren již o 7 měsíců později. Jaká je cesta slovenských kolegů za české táry? Jaké je pracovat jako vystudovaný farmaceut v České republice? Ptáme se našeho kolegy, lékárníka Mateje Nižníka.

Ahoj Mateji, mohl abys nám na začátek povědět něco o sobě?

Štúdium som ukončil na Košickej univerzite v roku 2019 a nastúpil som 2 týždne po štátniciach, takže od leta 2019 som u Maxa, budú to už 3 roky.

Co tě na střední škole přimělo jít studovat farmaceutickou fakultu?

Mňa na strednej škole bavila biológia a chémia, tak som uvažoval, čo sa s tým dá spraviť. Úplne sa mi nechcelo ísť na nejakú pedagogickú školu a učiť a farmácia pre mňa bola logické vyústenie všetkých pre a proti. Rozhodol som sa preto aj s ohľadom na možnosti ďalšieho pracovného uplatnenia.

Co tě na samotném studiu bavilo nejvíce? Které předměty bys vyzdvihnul a které byly naopak nepříjemné?

Super bola farmakológia a klinická farmakológia, to ma fakt bavilo – a myslím, že to sú dôležité predmety pre farmaceuta. Najťažšia pre mňa bola parazitológia. Košická fakulta je spojená s veterinárnou fakultou, takže ta parazitológia bola fakt náročná a som rád, že už ju mám za sebou.

Studium ale není jen o studiu, ale i o studentském životě. Jak na tyto časy vzpomínáš?

Úplne úžasne. Boli sme super parta, užili sme si to fakt na plné pecky, teraz na to spomínam ako na najlepšie obdobie svojho života. Sme v kontakte doteraz, aj keď sme sa rozutekli do sveta – niekto zostal na Slovensku, niekto išiel do Česka a pár kamarátov mám aj v Nemecku. Ale vidíme sa na svadbách, posielame si fotky detí, a takto fungujeme… Parta sme boli fakt super.

Ještě než opustíme studium, tak nám prosím řekni, jaké jsi měl státnice a na jaké téma jsi psal diplomovou práci?

V Česku štátnicujete zo všetkých predmetov naraz v jeden termín. Na Slovensku je to rozdelené na zimné a letné štátnice, ktoré sú spojené aj s obhajobou diplomovej práce – ale všetci sme to zvládli so cťou 😊. Ja som v priebehu školy pracoval vo fitku, tak som písal na tému: „Ovplyvňovanie endogennej produkcii testosteronu exogenne podávaným testosteronom“ – zjednodušene povedané vplyv anabolík a steroidov na vlastnej produkcii testosteronu u mužov.

Pojďme se věnovat pracovnímu životu. Kdy tě napadlo, že bys za prací šel do Česka?

Už keď som si mal vyberať prax v 5. ročníku. Bol som na praxi v súkromnej lekárni v Prahe. Bol som tu 2 mesiace – bolo to super leto v Prahe. Našiel som si tu priateľku – teraz už snúbenicu 😊. Takže aj toto bol dôvod, prečo som sa sem vrátil aj po škole. Tých dôvodov je ale oveľa viac. Prostredie Prahy je super a taktiež finančná stránka je v Česku proste o niečom inom, ako na Slovensku.

Měl jsi z něčeho obavy?

Jasne. Hlavne som sa bál rozdielnej legislatívy. Na Slovensku se učíš slovensku legislatívu a bál som sa, nakoľko to bude v Česku iné – nakoniec sa ale ukázalo, že to až tak rozdielne nie je. Ďalšia neistota bola ohľadom jazyka – Slovák pracujúci v Česku. Ako sa na to budú pozerať pacienti? A čo kolegovia? Nakoniec sa ale ani jedna z týchto obáv neukázala ako opodstatnená, takže som tu úplne v pohode.

Šli do Česka i někteří tvoji spolužáci?

Áno, išli sme celá partia, asi 15 ľudí… Väčšia časť z nás je u Maxa, len asi jeden išiel niekam inam a väčšina z nás je v Prahe.

Co všechno obnášelo jít pracovat do Česka?

Je tam jedna zásadná vec, a to je uznanie vzdelania. Tým, že sme zo Slovenska, je to v podstate len formalita. Dodáte na ministerstvo zdravotníctva diplom, dodatok k diplomu a to je vlastne všetko. Oni potom majú nejaký čas na vybavenie všetkého. Potom sa idete prihlásiť do komory a ste plnohodnotný magistr – je to naozaj len formalita. Nič ďalšie dokazovať nemusíte.

Je nějaký rozdíl v práci v lékárně na Slovensku a v Česku? Často se nás na toto téma ptali studenti farmaceutických fakult…

Áno áno. Ja som teda nikdy na Slovensku v lekárni nepracoval, ale mám tam známych, s ktorými som v kontakte. A podľa toho, čo si vzájomne píšeme je to v Česku o trochu jednoduchšie. Hlavne z toho dôvodu, že nemusíme riešiť napríklad to, či je nejaké generikum o 100 Kč drahšie, ako na recepte, ktorý je vo výpadku. Nemusím riešiť limity napríklad na inkontinenčné pomôcky a tak ďalej… Na Slovensku sú z týchto vecí problémy, poistovne to naspäť odmietajú preplatiť, ale Česko je trochu benevolentnejšie.

Proč jsi si vybral právě Dr.Max?

Bola to istota. Vedel som, že tu prácu dostanem, že ju budem mať istú a že stále dostanem výplatu vo výške aj  v termíne, na akom sme sa dohodli. Viem, že niektorí kolegovia mimo sieťové lekárne s tým majú zlé skúsenosti.

Musel jsi se do Česka přestěhovat, shánět bydlení a podobně. Jak to probíhalo?

Jasne. Ja som išiel do Kladna, kde bolo málo lekárnikov a Max tam ponúkal náborový príspevok. Je to asi 25 kilometrov od Prahy, takže len chvíľka. Okrem toho príspevku som dostal taktiež služobný byt. S tým to fungovalo tak, že som si našiel na internete 2 alebo 3 inzeráty, ktoré som poslal na personálne oddelenie do Maxa s tým, že sa mi páčia a ak by nejaký z nich vyšiel, tak že by sme tam išli. Ivo Jonáš to obehal, z toho najkrajšieho bytu mi volal, že je ten majiteľ v pohode a ak to chcem tak to zariadi. Tak som na to kývol, Max mi zariadil papierovanie a zaplatil za mňa kauciu. Keď som prišiel, tak som len dostal kľúče a bolo to.

Co se ti na práci v Dr.Max líbí?

Že sa vždy máte na koho obrátiť. Ak riešite čokoľvek – napríklad ohľadom daní, ohľadom legislatívy, ohľadom kontrol (napríklad zo strany SÚKL – pozn. red.). Nemusíte tak kontrolovať legislatívne novinky, ktorých je hlavne v poslednej dobe strašne veľa. Všetko vám príde do mailu vysvetlené, spracované. Fakt sa sústredíte len na tú expedíciu a svoje kompetencie a nemusíte riešiť tie veci okolo.

Už jsi říkal, že jsi nastoupil do Kladna. Jaká byla tvoje další kariérní cesta?

ÁNO, nastúpil som ako farmaceut v Kladne, kde som bol asi 7 mesiacov. Potom prišla ponuka, že by som robil manažéra briku lekární. To je taká skupina lekární, ktoré spolupracujú – majú spoločné porady, točia sa tam magistri, a tak podobne. Prevzal som 2 maličké lekárne v Prahe a od tej doby pracujem tu. Časom potom pribudli ešte ďalšie a väčšie lekárne a na tejto pozícii som doteraz. Obnáša to napríklad vypisovanie smien kolegom, zabezpečujem prevozné problémy a otázky, riešim napríklad skladové nastavenie lekární, a tak ďalej, ale samozrejme stále expedujem, som klasický lekárnik za tárou.

Co tě na tom baví nejvíc?

Baví ma pozitívna spätná väzba. Ty nejako nastavíš to fungovanie lekárne, fungovanie svojich kolegov a potom vidíš, že to funguje. Keď sú s tebou spokojní tvoji kolegovia, tvoji nadriadení a radi sa k tebe vracia aj pacient, tak to je presne ono.

Co je naopak nejtěžší?

Práca s ľuďmi. A to nie tak ani práca s pacientmi, ako s kolegami. Všetci sme iní, čo je úplne v poriadku, ale vyžaduje to individuálny prístup, nájsť si s každým spoločnú cestu. Snažíte sa vyhovieť všetkým, ale nie vždy je to možné… Potom je ale fajn, keď ti napríklad povedia, že sú radi, že som ich šéf a za to to určite stojí.

Co tě na tom baví nejvíc?

Baví ma pozitívna spätná väzba. Ty nejako nastavíš to fungovanie lekárne, fungovanie svojich kolegov a potom vidíš, že to funguje. Keď sú s tebou spokojní tvoji kolegovia, tvoji nadriadení a radi sa k tebe vracia aj pacient, tak to je presne ono.

Co je naopak nejtěžší?

Práca s ľuďmi. A to nie tak ani práca s pacientmi, ako s kolegami. Všetci sme iní, čo je úplne v poriadku, ale vyžaduje to individuálny prístup, nájsť si s každým spoločnú cestu. Snažíte sa vyhovieť všetkým, ale nie vždy je to možné… Potom je ale fajn, keď ti napríklad povedia, že sú radi, že som ich šéf a za to to určite stojí.

Také se nás studenti ze Slovenska často ptají na slovenštinu. Je to překážka?

Mám kolegov, ktorí expedujú slovensky a mám kolegov, ktorí expedujú česky, vrátane mňa. Niektoré pojmy proste nie sú rovnaké. Napríklad pľuzgier a puchýř ma teraz tak napadá. A bojím sa, že by niektoré liečebné procesy pacient nemusel pochopiť úplne správne. To je to riziko, ktoré podstupovať nechcem, ale ako som vravel, mám kolegov, ktorí expedujú v slovenčine a sú s tým úplne v pohode.

Košice jsou docela dost daleko. Dostaneš se někdy taky domů?

Ja domov zas tak často nechodím, tak trikrát, štyrikrát do roka. Mám tiež už plné zázemie, takže sa nepotrebujem vraciať tak často. Mám ale kolegyne magistry, ktoré chodia domov každý mesiac napríklad na predlžený víkend. Odpracujú smenu v štvrtok do šiestej, sadnú na nočný vlak RegioJet, sú doma o piatej ráno a vracajú sa napríklad v pondelok večer alebo v utorok ráno. Na toto si ani nemusia brať dovolenku. Je to individuálne, kto chce, tak chodí domov často.

Pojďme se ještě dozvědět něco málo o tobě. Jak od náročné práce relaxuješ?

Relax je hrozne dôležitý. Úplne najradšej si prečítam nejakú dobrú knihu. Alebo vyrazíme za turistikou, práve teraz sme sa vrátili z Talianska. Skály, šport, to je pro mňa najväčší relax.

A tematicky otázka téměř na závěr – jak vypadá tvoje domácí lékárnička? 😊

Je úplne plná, vyliečiš s ňou úplne všetko 😊

A úplně závěrem – chtěl bys něco vzkázat studentům, kteří o práci v Česku uvažují?

Určite – nech to skúsia. Pretože vrátiť sa môžeš vždy, doma to zázemie väčšinou máš. Mňa by mrzelo, keby som to neskúsil a potom by som si to vyčítal. Je dobré to urobiť hneď po škole, pretože tých záväzkov býva ešte málo. Verím, že neskôr už sa sťahuje horšie.

Děkujeme za rozhovor!